Verejnosť by mala byť informovaná, že spomedzi frakcií progresívcov, sociálnych demokratov, ľudovcov a zelených zaznievajú plány, ktoré by mohli Európsku úniu (EÚ) zrušiť ako spoločenstvo suverénnych štátov a transformovať ju na „superštát“ bez akéhokoľvek súhlasu ľudu.
Výbor pre ústavné záležitosti Európskeho parlamentu prijal v októbri 2023 uznesenie so správou obsahujúcou ďalekosiahle zmeny zmlúv, ktorú vypracovala tzv. Verhofstadtova skupina, tím vedený belgickým eurofederalistom. Áno, je to ten, ktorý bol na Slovensku sláviť vznik PS.
Osobne som sa rozprával s poľským europoslancom, ktorý bol členom skupiny do júla. Kým ho nevyštvali. A vraví, že snaha o zmenu má šancu uspieť, ak ju rozumní ľudia, ktorým záleží na svojej vlasti, rýchlo nezastavia. Členské štáty sa totiž môžu s pertraktovanými zmenami ľahko zredukovať na regionálne celky nemeckého typu.
Tu je tlak veľký a nástroje, ktoré má Komisia k dispozícii, sú dnes silnejšie. Kedysi Komisia nemohla blokovať finančné prostriedky, ako to robí dnes. Nemohla pritlačiť členský štát k múru na základe vykonštruovaných obvinení týkajúcich sa napríklad tzv. právneho štátu. Arzenál prostriedkov na vydieranie je väčší a aktívne sa využíva. Marine Le Penová pred časom prezradila, že talianska premiérka Giorgia Meloniová nechcela hlasovať za nový imigračný a relokačný balík, pretože bola presvedčená, že je potrebná námorná blokáda a stopka pre migrantov, nie toto neúčinné opatrenie. Bolo jej pohrozené, že tranža talianskych fondov bude zablokovaná. Podvolila sa tlaku, keďže navyše riskovala útok finančných trhov na Taliansko.
Zvykne sa tvrdiť, že reforma zmlúv je potrebná, lebo samotní občania si ju vyžiadali počas Konferencie o budúcnosti EÚ. Rozhodne nie. A čo sa týka tohto „dejchánku“, bola to len príprava. Zišlo sa 800 zástupcov tzv. občianskej spoločnosti, koučingom sformovaných, mimovládnymi organizáciami vychovaných, aby povedali, čo chce bruselský establišment počuť. Nemalo to nič spoločné s verejnou konzultáciou. Bola to potemkinovská dedina postavená tak, aby bolo na čo poukazovať. Korene by sa našli aj hlbšie. Altiero Spinelli, otec zakladateľ, by mohol byť dobrý začiatok.
Medzi navrhovanými zmenami je revolučné pravidlo o väčšine štyroch pätín štátov a rušenie jednomyseľnosti pri schvaľovaní zmien zmlúv. To je skutočná kuriozita, pretože nikde v žiadnej medzinárodnej organizácii neexistuje, aby sa štatutárny ústavný akt organizácie bol prijímaný inak ako jednomyseľne.
Čo sa týka budúcich kompetencií, ak si prejdete všetkými kompetenciami, ktoré by EÚ získala – životné prostredie, klíma, lesné hospodárstvo, zdravie, dopravná infraštruktúra, politika vonkajších hraníc, zahraničné veci, vnútro, obrana, priemysel, školstvo… členským štátom toho veľa nezostáva. Kompetencie zostávajú minimálne. K tomu sa pridáva kapitola kultúrnej revolúcie alebo rodovej ideológie. To je vstup do katalógu tzv. európskych hodnôt. Neumožnenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia členským štátom tak môže skutočne predstavovať porušenie zásad právneho štátu v zmysle jeho novej definície. K tomu treba dodať, že článok 7, ktorým je Maďarsko (pred voľbami aj Poľsko) roky grilované, by sa zmenil tak, že nerešpektovanie zásad právneho štátu by už mohlo byť trestané nie jednomyseľne, ale väčšinou ostatných štátov. Bude jednoduchšie potrestať štát a blokovať eurofondy, na ktoré má nárok. Stručne povedané, to, čo teraz robia nezákonne, by odteraz mohli robiť legálne, pretože všetko by bolo zakotvené v zmluve.
Imigrácia je zatiaľ vo výlučnej kompetencii členských štátov EÚ. Teoreticky. V súčasnosti je ekonomické prisťahovalectvo na základe existujúcich európskych zmlúv skutočne v kompetencii štátov, ale v praxi sa nerešpektuje. Migračný pakt, ktorý je v procese finalizácie, s jeho princípom relokácie dáva EÚ právomoci, ktoré jej štáty nezverili.
A aká je predpoveď? Má nová zmluva podporu vo veľkých krajinách EÚ a bude vnútená ostatným? Najprv prešla v Európskom parlamente. Návrh na zmenu a doplnenie zmlúv EÚ po jeho prijatí pristál na stole Rady EÚ, ktorá združuje dotknutých ministrov EÚ27. Postúpi sa Európskej rade, t. j. stretnutiu hláv štátov a vlád. Rada potom môže jednoduchou väčšinou hlasov, čo je niečo nezvyčajné, rozhodnúť o zvolaní konventu. Je to konvent, ktorému kedysi predsedal René Giscard d’Estaing. Ten je inštitúciou ustanovenou v súčasných zmluvách. Ďalší krok je rozhodnutie o zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá všetko môže uzákoniť spoločnou dohodou o dodatkoch k zmluve.
Ak sa budú takéto zmeny diať potichu, ako to bolo doteraz, s tým, že politici a médiá budú mlčať, tak tento proces pôjde až do konca. Teraz lietajú pod radarom. Všimli si to len odborníci a veľmi malý počet novinárov. To je mimochodom zámer urobiť to interne, diskrétne. Verejnosť si nemá všimnúť, že sa chystá možný prevrat, ktorým sa ruší EÚ ako spoločenstvo suverénnych štátov a ich kompetencie sa radikálne redukujú.
Ale ak sa spoločnosť a politické sily prebudia; ak sa v spoločnostiach štátov vybuduje odpor s vplyvom na politické diskusie a voľby; ak sa vo Francúzsku a Nemecku dostanú k moci sily, ktoré sú proti tejto zmene, ako sa očakáva; ak vo voľbách do Európskeho parlamentu dôjde k posunu politickej scény doprava; a ak sa to stane dôležitou témou pre voľby do Európskeho parlamentu (ako by malo), potom existuje šanca tieto zmeny zablokovať.
V Bruseli dobre vedia, že ľudia takúto zmenu nechcú a ani sa tým netaja. Možno to považovať za útok na demokraciu. Robert Schuman a Alcide de Gasperi sa musia v hrobe obracať. No a v júni je možnosť vymeniť úradníkov, dvojtvárnych socialistov a aktivistov, ktorí sa odtrhli nielen od vlastných koreňov, ale aj z reťaze. V júni je možnosť zvoliť ľudí, ktorí milujú svoju vlasť a chcú Európu silnú, prosperujúcu, s vyváženými vzťahmi.